ROZDIEL MEDZI HERMETICKY TESNÝM TECHNICKY A TESNÝM CHLADIACIM OKRUHOM

 

Rozlíšenie medzi týmito dvomi pojmami potrebujeme na to, aby sme vedeli ako sa oba stavy tesnosti dajú dosiahnuť a tiež z dôvodu stanovenia intervalu kontroly úniku podľa Nariadenia 2024/573/EÚ, ak náplň chladiva je menej ako:

  •  10 ton CO2ekv, platí pre HFC chladivá v prílohe I Nariadenia 573 
  •  2 kg, platí pre HFO chladivá v prílohe II Nariadenia 573 

Podľa normy STN EN 378-1 definícia hermeticky tesneného chladiaceho okruhu je nasledovná:

 

Hermeticky tesný systém podľa normy STN EN 378-1

„Je chladiaci okruh, v ktorom sú všetky časti obsahujúce chladivo utesnené zváraním, spájkovaním alebo podobným trvalým spojením, ktoré môže zahŕňať uzatvorené ventily a uzatvorené servisné otvory, ktoré umožňujú správnu opravu alebo likvidáciu, a ktoré majú testovanú mieru úniku menšiu ako 3 gramy za rok pri tlaku najmenej štvrtiny maximálneho povoleného tlaku“.

  1. Poznámka 1 k záznamu: Spoje založené na mechanických silách, ktorým je zabránené nesprávnemu použitiu potrebou špeciálneho nástroja (napr. lepidlom), sa považujú za podobné trvalé spojenie.
  2. Poznámka 2 Ak je okruh hermeticky tesný, výrobca ho takto označí v obytných budovách, nepodlieha kontrolám úniku, ak obsahuje menej ako 3 kilogramy FSP (Fluórových skleníkových plynov).

 

Technicky tesný systém

Je chladiaci systém alebo časť systému, ktorá spĺňa stanovenú úroveň tesnosti, ktorá je uvedená v STN EN 378-2 v ustanoveniach v časti 6

Poznámka 1 k záznamu: Stanovená úroveň tesnosti je úroveň tesnosti testovaná v súlade s požiadavkami na skúšku tesnosti v článku 6, STN EN 378-2

 

Trvalo technicky tesný systém

Je chladiaci okruh alebo časť okruhu, ktorá sa preukáže ako technicky tesná a ktorá zostáva technicky tesná vďaka svojej konštrukcii, alebo ktorej technická tesnosť je zabezpečená údržbou a dohľadom.

  1. Poznámka 1: Chladiaci systém alebo časť systému sa preukáže ako technicky tesná skúškou podľa článku 6, normy STN EN 378-2.
  2. Poznámka: Zo zariadenia, ktoré je trvalo technicky tesné, sa neočakáva žiadne uvoľnenie chladiva, únik.
  3. Poznámka 3: Zariadenie, ktoré je trvalo technicky tesné, nevytvára žiadne nebezpečné oblasti vo svojom okolí, keď je zatvorené.
  4. Poznámka 4 k záznamu: Trvalo technicky tesné zariadenia zahŕňajú napríklad polohermetické kompresory, polohermetické čerpadlá, zvárané alebo spájkované spoje a odnímateľné spoje.                                                                                                         

 

Poznámka 2 k záznamu: Hermeticky utesnené systémy v [8] sú ekvivalentné utesneným systémom v EN 378–2.

 

Experimenty

Federálnej vysokej školy chladiacej a klimatizačnej technológie

Rôzne experimenty na tému lokalizácie netesností vykonávali pracovníci Federálnej vysokej školy chladiacej a klimatizačnej technológie v Nemecku. Poskytli dôležité základné informácie o fyzikálno-technickom vzťahu na úniky chladiva.

 

Detaily demonštrácie únikov

V rámci experimentov boli kapilárne netesnosti rôznych veľkostí umiestnené vo vodnej nádrži a tak vizualizované rôzne rýchlosti úniku. Takto priamo v experimente sa potvrdil matematický prístup výpočtu veľkosti úniku.

Okrem toho sú prezentované rôzne možnosti testovania funkčnosti detektorov netesností a predvedená manipulácia s nimi. Detektor netesností je nevyhnutným komponentom pre úspešnú detekciu netesností a jeho funkciu je možné preukázať testovacími netesnosťami alebo testovacími plynmi.

Veľkosť úniku

Veľkosť úniku väčšinou uvádzaný (g/rok) sa počíta na základe Bernoulliho rovnice a závisí najmä od rozdielu tlakov, prierezu a dĺžky otvoru d/l a tiež molárnej hmotnosti chladiva M, teploty T, viskozity η, plynovej konštanty R a pod. Pre laminárny prietok platí:

Veľkosť úniku podľa veľkosti otvorov, ukázaných ako kapilárne netesnosti, bola demonštrovaná na zariadení s rôznymi veľkosťami kapilár ústiacimi do vody. Kapiláry boli dotované dusíkom pod tlakom cca 30 bar. Rozdiel v prietokoch dusíka cez kapiláry na obrázku bol od 5 g/rok do 50 kg za rok a na štvrtú závisel od priemeru netesnosti.

 

Úniky vizualizované vo vode s veľkosťami podľa tabuľky pre rozdiel tlakov 4,5 bar

 

Bublinková metóda podľa Nariadenia 1516/2007

            Najjednoduchšou menej citlivou metódou zisťovania úniku chladiva, respektíve tesnosti chladiaceho okruhu je použitie, natieranie podozrivých povrchov penotvorným roztokom “mydlovou vodou”. Komerčne sú dostupné, odporúčané kvapaliny pre tento postup, čo robí tento postup jednoduchším.

            Táto metóda je nevhodná na zisťovanie netesností, ak systém alebo jeho sekcia je prevádzkovaná vo vákuu. Použitie tejto metódy je vhodné spolu s využitím aj prenosného elektronického detektoru úniku.

Kontrola únikov bublinkovou metódou sa zameriava na:

  1. Uvoľnené spoje vzhľadom na mechanické namáhanie
  2. Uvoľnené spoje vzhľadom na tepelné namáhanie
  3. Netesné, neuzatvorené ventily
  4. Nesprávne vyrobené kalíšky
  5. Nedotiahnuté spoje
  6. Iné poškodenia

Poškodený príliš silným dotiahnutím

 

Viac informácií nájdete v časopise Správy 1/2026